- ASTRONÓMIA
- KOZMONAUTIKA
-
SONDY
- MSL-Curiosity
- Opportunity a Spirit
- Mars Odyssey
- Mars Express
- Mars Global Surveyor
- Mars Reconnaisance Orbiter
- Mars Phoenix
- Mars Pathfinder - Soujourner
- ExoMars
- Phobos-Grunt
- Viking
- InSight
- Venus Express
- Messenger
- Galileo
- Voyager
- GRAIL
- Lunochod
- Cassini / Huygens
- Hayabusa
- Rosetta
- GOCE
- RBSP
- Juno
- JUICE
- LRO
- Chandrayaan
- Všetky sondy
- SATELITY
- RAKETY / NOSIČE
- SPACE HI-TECH
- SATELITNÁ NAVIGÁCIA
- METEO / AERO
- PLANÉTA ZEM
|
||
Curiosity získala vzorky horniny po prvom vŕtaní
Sonda Curiosity v piatok použila po prvýkrát svoje zariadenie na vŕtanie. Vŕtačkou sonda získala vzorky zo sedimentov tvoriacich skalné podložie miesta kde sa momentálne Curiosity nachádza. Vedci tak budú mať po prvý krát možnosť analyzovať vzorky zvnútra marťanskej skaly.
Po týždni testovania vŕtacieho zariadenia dospeli špecialisti misie k záverom že vŕtacie zariadenie funguje bez problémov presne tak ako bolo navrhnuté. Po úspešných testoch vyslali špecialisti misie z Kalifornského JPL (Jet Propulsion Laboratory) sonde signál s povolením začať testy na vopred určenom mieste.
Vedci hľadajú nové sústo pre Curiosity
Americkí vedci hľadajú pre Curiosity nový cieľ v podobe skaly, ktorú by sonda mohla preskúmať pomocou svojej vŕtačky. Curiosity je prvá sonda na povrchu Marsu, ktorá takýmto zariadením disponuje. Pomocou tejto vŕtačky sonda získa vzorku prášku zo skúmanej horniny. Tento prášok bude následne analyzovať vo svojom palubnom chemickom laboratóriu.
Vŕtacie zariadenie sa nachádza na konci ramena, ktoré Curiosity využíva na mnohé ďalšie úkony. Jedným z najdôležitejších je napríklad fotografovanie, pomocou ktorého sonda dokáže odfotografovať aj samú seba a poskytnúť tímu na Zemi detailné zábery zachytávajúce momentálny technický stav.
Voyager 1 na hranici Slnečnej sústavy
Americká sonda Voyager 1, ktorá sa momentálne nachádza na hranici Slnečnej sústavy, detekovala nové neznáme prostredie. Toto prostredie sa nachádza na pomedzí vplyvu Slnka a medzihviezdneho média. Sonda je zatiaľ jediný pozemský prostriedok ,ktorý dosiahol hranicu Slnečnej sústavy a je od Zeme najvzdialenejšie, človekom zostrojené zariadenie. (JK, zdroj: NASA/JPL-Caltech)
Curiosity: výsledky testov pôdy na Marse zatiaľ nie sú definitívne
Napriek rôznym špekuláciám médií o prevratnom objave rovera Curiosity na Marse, sonda zatiaľ neobjavila “definitívne” znaky existencie chemických látok, ktoré by mohli hrať zásadnú úlohu pri potvrdení biologických procesov podobných tým na Zemi. Túto informáciu zverejnili predstavitelia tímu MSL Curiosity amerického JPL NASA. Sonda odobrala vzorky pôdy a detailne ich analyzovala vo svojom palubnol laboratóriu SAM. Toto zariadenie detekovalo výskyt zložiek perchlóru – kyslíka a chlóru a zbytkové zložky obsahujúce metán a taktiež uhlík. Napriek týmto na prvý pohľad pozitívnym výsledkom je však potrebné testovať vzorky pôdy aj z ďalších lokalít a rovnako je potrebné previesť viacero rovnakých testov po sebe aby bola vylúčená akákoľvek chyba. (JK, zdroje: JPL NASA, CalTech)
Sonda Cassini: sezónne zmeny na mesiaci Titán
Klimatické zmeny na Saturnovom mesiaci Titán neboli doteraz pozorované v takom merítku, ako ich nedávno zachytila sonda Cassini. Nové dáta zverejnené v priebehu minulého týždňa znázorňujú viditeľné zmeny atmosféry v polárnych oblastiach tohto mesiaca. Pozorovanie takýchto zmien na Titáne je vzácne aj preto, lebo jeden rok na tomto mesiaci trvá približne 30 pozemských rokov. V Slnečnej sústave sa nachádza len niekoľko telies, ktoré majú pevný povrch a zároveň existujúcu atmosféru. Medzi ne patria napríklad Zem, Venuša, Mars a práve mesiac Titán. Tieto svety sú jedinečnými “vesmírnymi” laboratóriami, na ktorých môžu vedci pozorovať klimatické zmeny a ich vývoj ako taký. Snímok vo väčšom rozlíšení nájdete v plnej verzii článku.
Sonda Messenger: veľké zásoby vodného ľadu na Merkúre
Sonda Messenger našla dôkazy existencie veľkých rezervoárov zamrznutej vody v ultra studených oblastiach planéty Merkúr. Aj keď je Merkúr k Slnku najbližšie zo všetkých planét Slnečnej sústavy a väčšina jeho povrchu je pod vplyvom extrémneho tepelného vplyvu Slnka, predsa sa na jeho povrchu nájdu miesta, ktoré su na oplátku extrémne studené. Tieto miesta sú permanentne zatienené vnútorné strany kráterov na povrchu planéty. Podľa doterajších radarových meraní vedci stanovili odhad, že na povrchu Merkúra sa v týchto lokalitách nachádza až takmer trilión ton vodného ľadu. Tento ľad bol na planétu prinesený pravdepodobne rôznymi impaktmi komét a asteroidov.
